Probiotiká: čo potrebujete vedieť?
Probiotiká: čo potrebujete vedieť?
V posledných rokoch sme veľa počuli a čítali o baktériách, ktoré sú prospešné pre naše telo. Tieto baktérie žijú v tráviacom trakte (hrubom čreve) a vytvárajú tzv črevnú mikrobiotu. Za fyziologických podmienok majú blahodarné a viacsmerné zdraviu prospešné účinky.
Bohužiaľ, mnohé patologické stavy, choroby a dokonca aj užívanie liekov môžu narušiť črevnú flóru a nepriaznivo ovplyvniť fungovanie nášho tela. Na jej obnovu a úpravu sa preto odporúča používať rôzne prípravky ako sú probiotiká. Prečítajte si, čo sa o nich oplatí vedieť?
Čo sú to probiotiká?
V súčasnosti WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) definuje probiotikum ako živý organizmus, ktorý má pri podávaní v primeranom množstve priaznivý účinok. Vďaka tejto definícii medzi probiotiká patria nielen „dobré“ baktérie, ale aj kvasinky (Saccharomyces boulardii). Medzi baktérie priateľské k telu patria: Lactobacillus (napr. L. acidophilus, L. casei, L. reuteri, L. rhamnosus) a Bifidobacterium (B. animalis, B. breve).
Vedci neustále rozširujú poznatky o účinkoch probiotík a každý rok vychádzajú na túto tému nové správy. Probiotiká, teda „dobré baktérie“, ktoré žijú vo vašich črevách, modulujú imunitu tráviaceho systému tým, že posilňujú funkciu epiteliálnej bariéry, brzdia rast patogénnych baktérií, priaznivo sa podieľajú na fermentácii a znižujú príznaky syndrómu dráždivého čreva.
Aké druhy baktérií sú v probiotikách?
Najbežnejšími probiotikami sú baktérie mliečneho kvasenia z rodov Lactobacillus a Bifidobacterium. Treba však pripomenúť, že nie všetky baktérie mliečneho kvasenia sú probiotiká.
Definícia probiotík pozostáva z troch častí:
- rodový názov,
- názov druhu,
- označenie kmeňov (čísla a písmená).
Napríklad: Lactobacillus casei DN-114 001, Lactobacillus rhamnosus GG.
Probiotiká sú najčastejšie Lactobacillus sp., baktérie Bifidobacterium a kvasinky Saccharomyces boulardii.
Mikroorganizmy považované za probiotiká musia spĺňať mnohé požiadavky, vrátane:
-
ľahká kolonizácia tráviaceho traktu,
-
životaschopnosť v prítomnosti žlče,
-
schopnosť priľnúť (prichytiť sa) k bunkám črevného epitelu,
-
odolnosť voči nízkemu pH žalúdočnej šťavy,
-
antagonistický účinok proti patogénnym baktériám,
-
neprodukovať toxické metabolické produkty škodlivé pre ľudské telo,
-
schopnosť izolovať ich od ľudského tela.
Probiotické baktérie majú mnoho zdraviu prospešných vlastností. V prvom rade podporujú fungovanie imunitného systému, správne trávenie a podporujú organizmus pri liečbe hnačky a zápalu tráviaceho traktu. Probiotiká sú potrebné aj pri prevencii infekcií močových ciest, v boji proti baktériám Helicobacter pylori a baktériám odolným voči antibiotikám.
Málokto vie, že probiotické baktérie sú nápomocné pri znižovaní cholesterolu, boji s nadváhou, liečbe autizmu, zmierňovaní intolerancie laktózy, prevencii atopickej dermatitídy (AD) u detí a zápalu ďasien.
Medzi probiotické mikroorganizmy patria okrem iného:
-
baktérie rodu Lactobacillus spp., napr.: L. acidophilus, L. casei, L. reuteri, L. rhamnosus, L. plantarum,
-
baktérie rodu Bifidobacterium spp., napr.: B. animalis, B. breve,
-
baktérie rodu Streptococcus spp., napr.: S. Salivarius, S. thermophilus,
-
kmene kvasiniek Saccharomyces spp., napríklad S. boulardii.
Priaznivé účinky probiotických mikroorganizmov na ľudský organizmus vyplývajú z rôznych mechanizmov ich pôsobenia. Tieto mikroorganizmy majú pozitívny vplyv na črevnú mikrobiotu – normalizujú, stabilizujú a chránia pred množením patologických mikroorganizmov.
Sú prebiotiká rovnaké ako probiotiká? (Probiotiká a prebiotiká - aký je rozdiel?)
Všeobecne povedané, prebiotiká sú diétne zložky alebo doplnky, ktoré užívate a ktoré majú pozitívny vplyv na vašu flóru, a probiotiká sa nazývajú „dobré“ baktérie a kvasinky. Prebiotikum je potrava pre probiotiká, teda živé organizmy potrebné vo vašom tele.
Čo sú to prebiotiká?
Ide o látky, ktoré využívajú mikroorganizmy žijúce v ľudskom tele a ktoré majú priaznivý zdravotný účinok. Prebiotiká sú akousi živinou pre črevnú mikroflóru tým, že umožňujú nestrávené živiny dostať sa do čriev. Príklady prebiotík zahŕňajú: napríklad oligosacharidy (inulín), fruktooligosacharidy (napríklad z cibule alebo špargle), mananoligosacharidy alebo laktulózu (vytvorenú premenou laktózy).
Tieto zlúčeniny nie sú trávené v ľudskom tráviacom trakte, ale sú metabolizované baktériami v hrubom čreve. A to stimuluje rast špecifických typov probiotických baktérií. V poslednom období do skupiny prebiotík patria aj polyfenoly, ktoré sa v čreve nevstrebávajú a stimulujú črevný mikrobióm. Význam polyfenolov ako prebiotík je v súčasnosti predmetom mnohých štúdií a čoraz viac sa o ňom hovorí a píše. Medzi prebiotiká zo skupiny polyfenolov patrí okrem iného aj resveratrol.
Priaznivé účinky probiotík
Probiotiká fungujú mnohými spôsobmi. Užitočné baktérie nachádzajúce sa v črevách súperia s patogénnymi mikroorganizmami o priestor na rast a vývoj, a preto sú probiotiká neoceniteľnou podporou. Hlavnou úlohou probiotík je predchádzať črevným infekciám. Existujú tri všeobecné mechanizmy účinku týchto prípravkov:
- antibakteriálne (proti patogénnym baktériám),
- posilnenie črevnej sliznice,
- imunomodulačné (napr. protizápalové).
Chemické zlúčeniny produkované probiotickými baktériami (organické kyseliny, peroxid vodíka a bakteriocíny) inhibujú rozvoj patogénnych mikroorganizmov. Tiež vyrovnávajú pH žalúdka a podieľajú sa na syntéze protilátok. Probiotiká navyše podporujú liečbu hnačky (napr. cestovná hnačka alebo hnačka spôsobená rotavírusmi u detí a dojčiat). Zmierňujú aj príznaky spojené s intoleranciou laktózy.
Probiotiká účinne:
- brzdia rozvoj škodlivých baktérií,
- pomáhajú pri trávení stravy tvorbou tráviacich enzýmov,
- uľahčujú vstrebávanie živín,
- stimulujú imunitný systém organizmu,
- odstraňujú toxíny a škodlivé látky z tela.
Účinok probiotík závisí od druhu mikroorganizmov, ich koncentrácie a času stráveného v črevách, preto je dôležité vybrať si správne probiotiká a užívať ich v súlade s odporúčaniami lekára alebo odborníka na výživu.
Význam inaktivovaných (tyndalizovaných) probiotík
V poslednej dobe sa zvyšuje záujem o neživotaschopné mikroorganizmy alebo extrakty z mikrobiálnych buniek, ktoré sa majú používať ako probiotiká, najmä tepelne usmrtené (vrátane tyndalizovaných) probiotické baktérie (baktérie mliečneho kvasenia a bifidobaktérie).
Tepelne spracované probiotické bunky, bezbunkové supernatanty a purifikované kľúčové zložky sú schopné poskytnúť priaznivé účinky, najmä imunomodulačné účinky, ochranu proti enteropatogénom a udržiavanie integrity črevnej bariéry. Produkty obsahujúce tyndalizované probiotické kmene zohrávajú dôležitú úlohu pri gastrointestinálnych ochoreniach, vrátane nadúvania a infantilnej coli – v kombinácii s protektormi slizníc – a hnačke.
Tepelne inaktivované probiotiká môžu tiež pomôcť pri liečbe dermatologických alebo respiračných alergických ochorení. Mnoho vedeckých štúdií naznačuje, že teplom usmrtené baktérie alebo ich frakcie či purifikované zložky majú kľúčové probiotické účinky s výhodami oproti živým probiotikám (hlavne ich bezpečnostný profil), čo z nich robí zaujímavé stratégie na zvládanie bežných prevládajúcich stavov u širokého spektra pacientov.
Tyndalizované probiotiká sa využívajú napríklad na liečbu hnačky. V prípravkoch je obsiahnutá zmes inaktivovaných alebo tyndalizovaných mliečnych baktérií. Deaktivácia sa dosiahne opakovanými cyklami vlhka a tepla.
Takéto baktérie veľmi dobre priľnú k črevnej stene a obsadia tak miesto tým „zlým“ patogénnym baktériám. Pomáhajú tiež udržať črevnú mikroflóru a nezvyšovať priepustnosť čriev. Takto oslabené inaktivované baktérie sú vhodné na liečbu hnačky najmä u starších osôb, malých detí alebo u osôb so zníženou imunitou.
Podobný mechanizmus sa používa aj pri inaktivovaných očkovacích látkach. Bunkové vakcíny obsahujú patogény, ktoré sú usmrtené a zbavené funkcie množenia sa v hostiteľskom organizme. Inaktivácia prebieha väčšinou tepelne alebo chemicky.Tyndalizácia je špeciálna tepelná úprava probiotík. Tyndalizované probiotiká si zachovávajú výhody probiotík a zároveň sú úpravou zbavené ich nevýhod.
Ako správne užívať probiotiká?
Probiotikum, ako každý iný liek, výživový doplnok alebo zdravotnícku pomôcku, treba užívať v súlade s odporúčaniami lekára alebo informáciami uvedenými v príbalovom letáku.
Materiály pripojené k obalu by mali obsahovať aj informácie o počte bakteriálnych kmeňov prítomných v jednej dávke (napr. tableta, ampulka alebo vrecúško). Probiotiká pre dospelých sú zvyčajne vo forme tabliet alebo kapsúl, zatiaľ čo tie pre deti a dojčatá sú vo forme kvapiek. Pokiaľ ide o to, kedy užiť probiotikum, je jedno, či si ho dáte ráno alebo večer.
Neexistujú žiadne jasné odporúčania týkajúce sa dávkovania probiotík. Rôzne zdroje ukazujú, že minimálna terapeutická dávka sa pohybuje od 106-109 do 1010-1012 CFU (CFU, kolónie tvoriace jednotky). Pri užívaní antibiotík treba byť obzvlášť opatrný, ako sa podrobne dozviete nižšie.
Ako užívať probiotiká s antibiotikami?
Antibiotiká primárne ničia patogénne baktérie, ale ovplyvňujú aj črevnú mikroflóru. Na jej obnovu sú potrebné probiotiká. Minimálny interval medzi užitím antibiotika a probiotika je 1-2 hodiny. Pamätajte tiež, že probiotiká sa oplatí užívať ešte aj 2-3 dni po ukončení antibiotickej liečby.
Zdroje:
https://internationalprobiotics.org/home/resources/about-probiotics/
https://epdf.tips/bioactive-foods-in-promoting-health-probiotics-and-prebiotics.html
https://www.wageningenacademic.com/doi/epdf/10.3920/BM2016.0140?role=tab
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC6566317/
https://www.gynella.com/sk/pojem/inaktivovane-tyndalizovane-laktobacily/